V hudbe ticha sedím sama,
počúvam jeho hlasný šepot,
že zajtra sa zrodí nový deň
a všetko zlé sa stratí v ňom.
Čakám na prvé ranné lúče,
čo pošteklia jemne moje vlasy.
Zúfalo chcem, aby prišiel koniec tejto krušnej chvíle.
Hviezdy však jasne žiaria,
predlžujú temnú agóniu.
Všetko sa to deje kvôli citu,
vášnivej láske nestálej.
Ťažký je koniec emočnýc pascí,
šťastie zdá sa stojí v nekonečne.
Ale raz príde chvíľa,
ktorá odvráti smutnú tvár osudu.
Je to vlastne osud alebo len nesprávne rozhodnutie?
Som si pánom svojho času,
sem-tam však ubieha nekontrolovane.
Práve teraz mám ten pocit,
že bôľ srdca bude večný.
Chabo verím, že koncom noci
začne jasný deň,
ktorý ukáže mi opäť veci
z iného uhľa pohľadu.
A vtedy pochopím, že treba ísť ďalej bez obzerania do bolestnej minulosti.