Idem si cestou života,
obzerajúc sa len do strán.
Dopredu sa neviem pohnúť,
bojím sa dôsledkov činov.
Nie všetko môžem napraviť,
tak sa kývem v protismere.
Rozhodnutia sú vždy správne,
aspoň v danom momente.
Potom príde rozjasnenie
a hovorím si keby bolo keby.
Takto stojím na jednom mieste,
v snahe nepohnúť sa vpred,
obzerajúc sa bez zábrany len dozadu.
Nezmyselne sa pýtam prečo,
hoc odpoveď neprichádza.
Vyrovnať sa s omylmi je ťažké,
avšak nie nemožné!
Stačí sa len vrátiť z protismeru
a pohnúť sa správnou nohou vpred.
Aké jednoduché?!
V náročných chvíľach našej existencie
treba vedieť precitnúť a bojovať s nepriazňou,
aby naše snaženie nebolo zbytočné.
Zobuď sa!
Kráčaj vpred s hlavou hore bez ťiaže na pleciach.